Viac ako štvrtina Slovákov trpí chronickým stresom

Hlavné zistenia prieskumu o strese

Ako ukázal prieskum, medzi najčastejšie spúšťače stresu patria pracovné povinnosti (33 %), zdravotné problémy (28 %) a vzťahy v rodine alebo s partnerom (25 %). „Vysokú mieru stresu zažívajú najmä ľudia vo veku nad 25 rokov, duševne pracujúci, vysokoškolsky vzdelaní a tí, ktorí žijú v Bratislavskom kraji,“ uvádza sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.

Čo sa týka reakcií na stres, najčastejším spôsobom, ako ho ľudia zvládajú, sú pohybové aktivity (29 %). Avšak časť respondentov uviedla, že ako typickú reakciu na stres jedenie alebo pitie. Konkrétne jedenie sladkostí resp. viac jedenia ako obvykle, ako aj pitie kávy, čaju či nealko nápojov. Reakcia na stres môže mať aj podobu pitia alkoholických nápojov (8%) či fajčenie (8%). Tieto spôsoby zvládania stresu však môžu viesť k ďalším zdravotným problémom.

Viac ako tri štvrtiny opýtaných (79 %) si uvedomujú vysoký negatívny vplyv stresu na zdravie, no dve tretiny respondentov (67 %) s tým aktívne nič nerobia.

Čo je stres?

Stres je prirodzená reakcia organizmu na pôsobenie stresorov, čiže nadmerného zaťaženia organizmu. Táto reakcia nám pomáha reagovať na situácie, ktoré vnímame ako nebezpečné alebo záťažové. Stres však môže mať rôzne podoby. Akútny stres je krátkodobý a môže byť dokonca prospešný, pretože mobilizuje organizmus na rýchle riešenie situácie. Na druhej strane, chronický stres, ktorý je dlhodobý, spôsobuje neustále vyplavovanie hormónu kortizolu, čo zvyšuje riziko vážnych ochorení.

Chronický stres a jeho dôsledky na zdravie

Práve chronický stres, ktorý podľa prieskumov postihuje viac ako štvrtinu (27 %) populácie, je významným rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. Tieto ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku.

Chronický stres sa prejavuje širokou škálou príznakov, ako sú podráždenosť, nadmerná únava, poruchy koncentrácie, tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, problémy so spánkom či nadmerná konzumácia alkoholu a fajčenie. Ak si človek tieto signály nevšíma a dlhodobo ich ignoruje, môžu viesť k zdravotným problémom ako sú bolesti hlavy, bolesti chrbta, tráviace ťažkosti, problémy so spánkom, vysoký krvný tlak, časté infekcie, oslabená imunita, ale aj závažnejšie diagnózy ako sú depresie, autoimunitné, kardiovaskulárne či onkologické ochorenia.

Rady lekárov, ako predchádzať stresu

Jedným z hlavných záverov prieskumu je, že dve tretiny Slovákov (67 %) aktívne nepracujú na podpore svojej psychickej a fyzickej odolnosti voči stresu. Lekári zdôrazňujú, že zvládanie stresu vyžaduje systematický prístup. Dostatok spánku, vyvážená strava, pravidelný pohyb, ale aj schopnosť relaxovať a vedome pracovať so svojimi emóciami sú kľúčové pre prevenciu stresu.

Medzi najčastejšie odporúčané techniky na zvládanie stresu patrí vedomá relaxácia, ktorá zahŕňa dýchacie cvičenia, meditácie či pozitívny prístup k životu. Lekári zároveň zdôrazňujú význam komplexného prístupu k liečeniu.

Komplexný prístup ako efektívna prevencia

Prevencia a včasné podchytenie stresorov sú kľúčové pre predchádzanie vážnym zdravotným dôsledkom, ktoré stres môže vyvolať. Komplexný pohľad zahŕňa prevenciu, liečbu symptómov a hľadanie a odstránenie príčin stresu. Tento prístup má veľmi dobré výsledky v riešení chronických zdravotných problémov spojených so stresom. Často práve stres stojí za mnohými zdravotnými problémami, a preto sa v Poliklinike Medante snažíme nájsť a riešiť jeho príčiny. V 35 špecializovaných ambulanciách lekári spolupracujú s terapeutmi a využívajú rôzne terapie, aby pacientom pomohli zvládať stres a dlhodobo zlepšovať ich životný štýl.

Stres má významný negatívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie a môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ktoré je potrebné riešiť komplexne. Lekári a odborníci z rôznych oblastí medicíny z Polikliniky Medante vysvetľujú, ako stres pôsobí na ich špecializované oblasti a aké postupy sa dajú využiť na jeho zvládnutie.

MUDr. Beáta Repáková / gastroenterologička
Stres vplýva na stravovacie správanie človeka a má významný vplyv na zažívací trakt. Podľa MUDr. Repákovej vedie k zmenám v komunikácii medzi mozgom a črevami, čo môže spôsobiť mnohé ochorenia ako reflux, peptický vred alebo nešpecifické črevné zápaly (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída).

Medzi najčastejšie diagnózy patria funkčné poruchy, ako je syndróm dráždivého čreva, ktoré majú silný psychosomatický základ. Liečba týchto problémov vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci medikamentóznu liečbu. MUDr. Beáta Repáková zdôrazňuje, že v týchto prípadoch sú mimoriadne prínosné a účinné metódy, kedy je pacient prepojený napríklad s terapeutom či koučom.

Jana Zaujecová / koučka
Koučka Jana Zaujecová pomáha ľuďom identifikovať svoje stresové vzorce a zmeniť ich, aby neboli deštruktívne. Každý človek má iné reakcie na stres, ktoré sú často spojené s rôznymi vnútornými presvedčeniami.

Cieľom koučingu je naučiť pacientov uvedomiť si stresovú situáciu, poodstúpiť od nej a zareagovať inak ako vžitými vzorcami. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi zvládaním stresu a jeho prijímaním ako motivácie. Práca s koučom zahrňuje analýzu stresových vzorcov a hľadanie ciest, ako ich zmierniť, aby neohrozovali zdravie pacienta.

MUDr. Petronela Lúčanová / gynekologička
Ženský hormonálny systém je mimoriadne citlivý na stres, ktorý môže spôsobiť mnohé problémy v oblasti reprodukčného zdravia. Chronický stres významne vplýva na menštruačný cyklus a z praxe vyplýva, že sa podpisuje pod cca až 80 % tzv. funkčných porúch.  MUDr. Petronela Lúčanová vysvetľuje, že chronický stres často vedie napríklad k predmenštruačnému syndrómu, silnému nepravidelnému krvácaniu, úplnej absencii menštruácie či zvýšenému riziku vzniku rakoviny prsníka, vaječníkov a ďalším.

Okrem fyzických problémov má stres vplyv aj na psychické zdravie žien, zvyšuje úzkosť a riziko depresie. Pacientkam sa odporúča nielen klasická lekárska liečba, ale aj zmena životného štýlu, podpora hormonálnej rovnováhy a spolupráca s odborníkmi na výživu a psychoterapiu.

Chronický stres je problémom, ktorý má na Slovensku vážne dopady na zdravie populácie. Hoci väčšina Slovákov si uvedomuje jeho negatívny vplyv, len malá časť podniká kroky na jeho zvládanie. Lekári Polikliniky Medante preto apelujú na potrebu aktívneho prístupu k prevencii stresu a komplexnej starostlivosti o zdravie – duševné zdravie nevynímajúc.